Stala sa vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku, ktorá sa rýchlo dostala aj do medzinárodného povedomia. Jej organizačné schopnosti a ambícia pomáhať vyvrcholili v čase holokaustu, keď sa stala vedúcou predstaviteľkou Pracovnej skupiny, ilegálnej odnože v rámci Ústredne Židov. Ako žena a navyše sionistka dokázala v nej okolo seba sústrediť a viesť mužov zo všetkých prúdov vtedajšieho židovského spektra. Pod jej vedením organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenia utrpenia. Uplácaním skorumpovaných úradníkov na najvyšších miestach sa jej podarilo zachrániť tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu. Katarína Hradská (1956) pracuje v Historickom ústave SAV, kde sa venuje problematike slovenskej židovskej komunity počas holokaustu. Na túto tému napísala viacero kníh a vedeckých štúdií, ktoré uverejnila na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľkou domácich aj zahraničných vedeckých projektov a štipendistkou vedeckých inštitúcií v Izraeli a Francúzsku. Pôsobí na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. „Nikam nejdem, zostanem s vami, spolusme bojovali a spolu budeme znášať náš osud.“ Pripísala ešte zopár slov: „Som teraz v pazúroch leva." Takmer vzápätí si pre ňu prišlo gestapo. Brunner nakázal, že má byť deportovaná do Serede. Bolo to 15. októbra 1944 a do konca života jej zostávalo ešte pár dní. V Seredi Brunner predstieral, že má záujem dohodnúť sa s ňou. Ak prezradí skrýše Židov v Bratislave, zaručí jej slobodu. Fleischmannová odmietla s ním spolupracovať a adresy skrývajúcich sa neprezradila. Jej osud sa tým spečatil. Brunner ju zaradil do transportu, ktorý bol zo Serede vypravený 17. októbra 1944. Keď už bol deportačný zoznam hotový, pri jej mene dopísal dve písmená: R.U. Všetci vedeli, čo to znamená. Rückkehr unerwünscht – návrat nežiaduci.